Správa Grin, vyrobená v 2005 od ekonóma Françoisa Grina pre vysokú radu pre hodnotenie školy, je súčasťou politiky výučby jazykov v Európe. Zaoberá sa problémami : "Aké cudzie jazyky učia, z akých dôvodov, a vzhľadom na to, čo kontext?", a preto podrobne posúdi tieto politiky v súlade s ich hospodárskymi, politickými a kultúrnymi vplyvmi.
V správe sú predstavené tri scenáre jazykovej politiky pre Európu: prvá je "All-in-Slovak", na ktoré sme pravdepodobne okruhu, druhá je Plurilingualism, ktorá na prednej strane je podporovaná Európskou úniou, A poslednou z nich je prijatie esperanta.
V prvom scenári, správa zdôrazňuje, že hegemóniu angličtiny v Európe dáva Británii značnú výhodu, z troch hlavných dôvodov:
– "jazykové vzdelávanie je nákladné v čase a peniazoch, a to z hľadiska študentov aj spoločnosti;
– Jazykové zručnosti agentov, na druhej strane, umožňujú, aby boli produktívnejší: tak vznikajú zisky, pre jednotlivcov aj pre spoločnosť;
– Jednotlivci, ako aj spoločnosť, budú preto musieť investovať do získavania cudzích jazykových znalostí za predpokladu, že pomer ziskov k nákladom je pomerne vysoký v porovnaní s inými možnými investíciami. »
François Grin sa domnieva, že táto výhoda sa týka Británie viac ako 15 000 000 000 EUR ročne, či už prostredníctvom ekonómie nákladov na preklady, ekonomika výučby jazykov a výhody, ktoré angličtina prináša do sveta Spoločnosti. Táto situácia je teda úplne nerovná (Brexit, hegemóniu angličtiny sa zdá byť o to viac neodôvodnené).
Zdroj: Grin Report, 2005.
Druhý scenár Plurilingualism znamená, že komunikácia v inštitúciách a medzi európskymi občanmi sa uskutočňuje v niekoľkých jazykoch. François Grin hovorí o účinnom viacjazyčná prostredí, ktoré sa odlišuje od toho, čo podporuje EÚ, čo je čisto teoretické a v praxi sa neuplatňuje. Plurilingualism predpokladá, že určité jazyky sú predkladané, čo vedie k forme oligarchia niektorých jazykov v Európe. V tomto scenári, každý európsky občan učí dva jazyky okrem svojho materinského jazyka, s jazykom anglického, francúzskeho, nemeckého "trojky" a menej hovoreného jazyka. Tento scenár by zachoval formu kultúrnej rozmanitosti v Európe, ale nie je rovnostárske medzi jazykmi a v praxi si vyžaduje značné investície do vzdelávania. Okrem toho je preklad vždy potrebný na zmiernenie nedostatkov v jazykovom vzdelávaní.
Napokon, posledný scenár predpokladaný a odporúčaný správou je implementácia esperanta ako Európskeho jazyka komunikácie. V tejto súvislosti esperanto nenahrádza národné jazyky a bude povinným lv2 vo všetkých krajinách Európskej únie. Tento scenár je privilegovaný, pretože je v prvom rade najviac rovnostárske; V skutočnosti žiadna krajina výhody z jeho jazyka. Tak, že "osoby jazyk", sa stáva " (...) Tak, ľahko jazyk každého. " Okrem toho je esperanto jednoduchým jazykom, ktorý sa učí, správa cituje štúdiu Otto Haszpra, ktorý odhaduje, že to trvá 150 hodín, aby mohli hovoriť esperanto plynule proti 1500 hodín pre angličtinu, 1800 pre francúzštinu alebo 2000 hodín pre V nemčine. Takže vzdelávanie učiteľov je uľahčená a vyžaduje minimálnu investíciu.
Pokiaľ ide o François Grin, hlavnou prácou by bolo zmena mentality, ktorá by zahŕňala značnú informačnú kampaň, aby bolo možné implementovať esperanto ako európsky jazyk.
Komentár
Táto správa je obzvlášť zaujímavá, pretože upozorňuje na perverzné účinky hegemóniu angličtiny a zdôrazňuje výhody spoločného jazyka v Európe. Našou vierou však je, že esperanto nie je riešením.
V skutočnosti tento jazyk má niektoré výhody, ktoré sú prezentované v tejto správe, a to najmä jeho jednoduchosť učenia. Okrem toho, tvrdenie, že esperanto je jazykom človeka, a preto je jazykom všetkých, je obzvlášť lákavé.
Iste, ale nechceme ' osoba jazyk ', chceme jazyk Európy. Jedným z faktorov neúspechu esperanta je, že nie je pripojený k žiadnej kultúre, a nie je založený na žiadnej inštitúcii. Máme šťastie v Európe podeliť sa o veľmi bohatú spoločnú históriu, a mať silné inštitúcie, na ktorých by bolo škoda, aby sa nespoliehal. Napokon esperanto je jazyk príliš teoretický, dokonca anarchicky vo svojej štruktúre (stačí sa pozrieť na systém akcenty), a nie je rovnostárske medzi žánrami.
ProjektEuropa Lingua A Podporovať spoločný, ale nie jedinečný, rovnostárske európsky jazyk, ktorý je založený na silnom kultúrnom dedičstve. Podobne ako medzikultúrny (alebo západný) jazyk, vytvorený Edgar de Wahl v 1922,Europeo Prijíma jednoduchú štruktúru založenú na jazykoch, ktoré urobili dejiny Európy (gréčtina, latinka, germánske jazyky...).
Ak chcete prevziať argumentáciu Françoisa Grina, Hlavná práca, ktorá sa má vykonať pri implementácii Európskeho jazyka, je zmena myslenia. Mnoho ľudí je zametanie myšlienku spoločného jazyka v Európe s viac či menej zjednodušujúce argumenty. Práca think tank Rámci Lingua je zmeniť tieto zmýšľanie, a to prostredníctvom diskusie a výroby nových myšlienok.
Vďaka za vynikajúci manuál